FRAGMENTY Z DEJÍN MATICE SLOVENSKEJ V JUHOSLÁVII – I. (1861 – 1929)

Za vydavateľa: Ph.D. Nebojša Kuzmanović a PhDr. Branislav Kulík
Recenzent: Rastislav Surový
Obálka a technická úprava: DrSc. Ján Babiak
Jazyková úprava: Mária Mandáčová
Fotoreprodukcie: Borislav Dolinaj a DrSc. Ján Babiak
Korektúra: Ľudmila-Jana Dolinaj Babiaková
Resumé v srbčine: DrSc. Ján Babiak
Resumé v angličtine: Ľudmila-Jana Dolinaj Babiaková
Príprava pre tlač: Tatјana Cavnić
Tlač: Sajnos, Nový Sad

Autorovi tejto publikácie bolo od začiatku jasné, že nevyhnutne musí „hlboko orať“ v dobovej slovenskej tlači, aby získal celistvý obraz o všetkom tom, čo sa na matičnom poli v danom čase dialo, lebo len z adekvátnych výpisov sa nedá vystihnúť pravý obraz o všetkom. Na šťastie, aj slovenská tlačová publikácia, akoby kvitla paralelne s dobou vzrastania slovenského cítenia a tak bola aj šanca každého z dopisovateľov zverejniť svoje záznamy alebo postrehy, zo svojho prostredia väčšia. To druhé šťastie je, že ďakujúc procesu digitalizácie, do týchto publikácii cestou  internetu, nie je ani tak ťažko prísť, aspoň nie tým, ktorých to  baví. Preto sa autor tejto publikácie aj rozhodol na solúciu – sprístupniť, ak nie skôr, tak aspoň k oslavám 90-tky Matice slovenskej v Juhoslávii, s Maticou alebo bez nej, a tak všetky informácie späté s matičnou problematikou publikovať v takom náročnom podaní. Pre tie dôvody, od začiatku jeho práca bola poznačená snahou zoskupiť kompletný materiál s fókusom skúmania matičnej aktivity aj v dobe predtým, ako Matica slovenská v Juhoslávii bola založená.  

 Rozčlenenie tak nakopených údajov, predstavoval nemalý problém. Logika ich prednesu však nastoľovala časovú limitáciu podriadenú dobovej artikulácie matičnej problematiky. Pre túto prvú časť trilógie, skrátený variant dejín Matice slovenskej v Martine v prvej kapitole je pochopiteľný, lebo sa v nej hovorí o genéze tejto manifestácie na Slovensku, ako jedného z prejavov slovenského cítenia v dobe tvrdej maďarizácie. Konečne, ako introit tejto problematiky pre dolnozemských Slovákov, ona sa tu ani nemohla vynechať. Už v ďalších kapitolách sa rozpracovala problematika slovenského cítenia a jeho prejavovania v slovenskej enkláve na Dolnej zemi, kde sa žiadala hlbšia elaborácia, s cieľom, aby čitateľ získal pravé informácie o tom, ako to bolo medzi Slovákmi mimo pravlasti, vlastne aby sa dôsledne videla kontinuita matičného cítenia na priestoroch, do ktorých sa našinci dostali migráciou. Je tu aj prezentácia, dianí v čase radikálnej, ale aj tej cválajúcej maďarizácie.

Scroll to Top